Výhľad pre ceny drahých kovov (Druhý polrok 2017 a rok 2018)

Tento článok bol napísaný v auguste 2017, pričom bol aktualizovaný v roku 2019 (konkrétne v marci). Aktualizácia bola robená tak, že pôvodný text bol doplnený o odseky, prípadne boli vykonané iba gramatické úpravy v tom zmysle, aby nedošlo k skresleniu pôvodného článku. Mnoho autorov a prevádzkovateľov webových stránok má tendenciu mazať to, v čom sa mýlili.

(pôvodný text)
Nejde o predikciu, ale o aplikáciu zdravého rozumu s prihliadaním na krátkodobý horizont do roku 2018 – až na dlhodobý horizont siahajúci až za rok 2030.

(pôvodný text)
V roku 2016 po hlasovaní o vystúpení Veľkej Británie z EU to so zlatom a striebrom vyzeralo veľmi sľubne, keď nárast ceny pri zlate za 1 trójsku uncu činil viac ako €100 za jedinú noc. No po tomto „šoku“ nepriniesol ďalší kalendárny rok žiadnu výraznú zmenu. Rovnako ako rok predtým, cena drahých kovov ku koncu roka poklesla a investori, ktorí vlastnia drahé kovy, sa s týmito aktívami v podstate nepohli z miesta. Okrem toho nastal v „skalnej“ komunite odliv smerom ku kryptomenám, ktoré zaznamenali neočakávaný nárast. To, či nakupovanie kryptomien, ktorých počet sa zďaleka nepohybuje v jednotkách alebo desiatkach, považujeme za investovanie, nech si zváži každý podľa vlastných poznatkov a očakávaní (upozornenie, termín kryptomena predpokladá užívanie daného artikla v obehu, no zberateľstvo – „nakúpim a podržím“ – nie veľmi podporuje samotnú ideológiu kryptomeny). Preto sa radšej sústreďme na to, čo môže do konca roka 2018 ovplyvniť ceny zlata a striebra.

(doplnené v roku 2019)
Ku kryptomenám som svoj postoj zmenil – A to z dvoch dôvodov:

  • Uvedomil som si, koľko mladých ľudí s kryptomenami prišlo do styku. Táto mladá generácia nakoniec vystrieda predošlú a bude určovať tok kapitálu do aktív. Či chcete alebo nie, jednoducho to tak bude – A ak sa mýlim v tom, že dnes 15 či 18 roční ľudia nakoniec nebudú v kryptomenách nachádzať miesto pre svoj prebytočný kapitál, tak moja stávka nie je príliš vysoká.
  • Nechal som množstvo kryptomien simulovať pomocou metódy Monte Carlo. Škoda, že som tento prístup nepoužil skôr. Teraz totiž viem, od ktorej kryptomeny môžem niečo očakávať (teda viem o pravdepodobnostiach). Zároveň viem aj to, aké riziko podstupujem.

Ako vidíte, troška matematiky úplne vyvracia môj pôvodný názor, ktorý sa ukázal ako mylný.

Momentálne sa nachádzame v jednom z najdlhších období ekonomického „rozmachu“

(pôvodný text)
Index S&P500:

Index S&P500

Zdroj: https://finance.yahoo.com; 28 August 2017

Po hodoch často nastane bolenie brucha. To vedeli ľudia už pred 2000 rokmi a budú to vedieť aj o 2000 rokov. Ak ekonomický rozvoj ktokoľvek podporí nakupovaním dlhopisov, pričom tieto nákupy financuje tvorbou nového kapitálu bez akéhokoľvek krytia, iba doslova predlžuje klinickú smrť pacienta.

(pôvodný text)
Pacient má momentálne nasledovné problémy: Dýcha zaňho prístroj, srdce samo nefunguje, no mozog ešte stále vykazuje akúsi aktivitu a pacient generuje teplo do svojho okolia. Okrem toho má náš pacient zo dňa na deň horšie vyhliadky a to aj napriek tomu, že doň dennodenne sypeme vitamíny a infúzie. Čo spoločné má tento pohľad so súčasnou ekonomickou situáciou? Jednoducho:

(pôvodný text)
Ak zadĺženie rastie rýchlejšie, ako rastie zisk, jedná sa vôbec o „rast“? Ak sa dlh vašej domácnosti v priebehu kalendárneho roka zvýši zo €40 000 na €50 000 a ak sa váš čistý príjem z minulého roka zvýši z €32 000 na €35 000 v rámci tohto roka, dosiahli ste rast? V tejto situácii by váš dlh rástol o 25% a váš čistý príjem by rástol o 9,375%. Takže logika politickej zberby elity znie, áno – dosiahli sme rast 9,375 percenta!

(pôvodný text)
Čo je ale horšie, pacientovi dodávame aj „voľnú energiu“.

ECB, BOJ, FED, SNB a iné nakúpili a nakupujú dlhopisy a akcie komerčných spoločností

(pôvodný text)

Nákupy centrálnych bánk

Zdroj: https://snbchf.com/wp-content/uploads/2016/08/central-bank-balance-sheets.jpg; 28 August 2017

(doplnené v roku 2019)
Ako sme mali možnosť vidieť po nástupe Trumpa do prezidentskej pozície, FED začal zvyšovať úrokové sadzby a zároveň ohlásil aj znižovanie svojho „balance sheet“, čo v preklade znamená, že na trh začal umiestňovať to, čo predtým nakúpil. To vyvolalo na trhoch adekvátnu odozvu a v spojitosti so simuláciami Monte Carlo len potvrdzuje domnienku, že „Vlastníctvom akcií človek nezbohatne.“ Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať v budúcnosti.

(pôvodný text)
Toto je doslova „voľná energia“, pretože sa zdá, že vzniká niečo z ničoho. To v bežnom (našom) vesmíre nedáva príliš veľa zmyslu. Skrytou cenou za túto energiu je inflácia. Nie inflácia v potravinách, ale inflácia na akciovom trhu, inflácia všade mimo denných udalostí bežného človeka. No problém pre bežných ľudí môže nastať pri neočakávanej udalosti, počas ktorej by sa kapitál z dlhopisov a akcií prelial do bežného života. Kapitál len tak sám od seba nezaniká, a ak je jeho tok nekontrolovaný, môže naozaj skončiť „na ulici“. V tom prípade by sme dospeli k vysokej miere inflácie. Ako by sa tak mohlo stať? Napríklad ak by inštitúcie mimo centrálnych bánk (rôzne fondy) predali v krátkom období veľké množstvá dlhopisov, a ak by tieto prostriedky poukázali na účty investorov v tom-ktorom fonde (napr. fond by ukončil činnosť). Centrálne banky totiž vytvorili veľký problém a každý drží každého „v šachu“.

(pôvodný text)
Bežne chápeme, že kapitál dokážeme zničiť iba tým, ak znehodnotíme hotovosť. Táto eventualita ale neprichádza do úvahy, keďže na akciovom trhu sa neobchoduje s hotovosťou. Druhá možnosť likvidácie kapitálu je negatívna úroková sadzba. Ak túto sadzbu uplatňuje centrálna banka smerom ku komerčným bankám, v skutočnosti dochádza ku kontrakcii kapitálu (teda výsledkom je deflácia, pretože z obehu sa sťahuje platidlo). Za zmienku stojí poznatok, že v súčasnosti nájdete na trhu viacero „produktov“, ktoré garantujú negatívny úrok.

(doplnené v roku 2019)
ECB sa stále zdráha zvýšiť úrokové sadzby a to aj napriek tomu, že sme stále masírovaní správami o ekonomickom raste. Preložené do „normálnej reči“: Rizikové podnikanie sa oplatí, pretože svoje záväzky vieme splácať stále novými úvermi. Nehnuteľnosti, akcie a dlhopisy Európskych spoločností sú „v poriadku“, pretože riziko ako keby neexistovalo. Dávajme ale pozor a nezamieňajme si neviditeľné s neexistujúcim.

(pôvodný text)
Taktiež si predstavme možnosť, že príliv dodatočného kapitálu ku komerčným spoločnostiam by sa zastavil, a čo horšie, že by zároveň došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb. Ide to len veľmi ťažko, ale aspoň na chvíľku si predstavme, že zločinci politici majú za cieľ robiť to, čo rozprávajú, a že vždy klamú rozprávajú pravdu. Nech si každý zhodnotí, čo nastane v takomto prípade. Ako nápovedu použite aspoň tieto body:

  • Znížený príliv kapitálu do firmy (požičiavanie je drahé, je potrebné zvýšiť ceny, minimalizovať náklady)
  • Žiaden prístup ku lacnému kapitálu (potok vyschol)
  • Súčasné úvery nevie firma splatiť úvermi s nižším úrokom
  • Znížená schopnosť vyplácať dividendy (na to predsa slúži dlh)

(pôvodný text)
Teda si predstavme utópiu, a ECB spolu s ostatnými centrálnymi bankami, ktoré sa aktívne podieľajú na obchodovaní na akciovom a dlhopisovom trhu, naozaj splnia to, čo sľubujú – teda vyššie úrokové sadzby a zastavenie dotovania komerčných spoločností cez nakupovanie dlhopisov. Nebudete potrebovať doktorát z ekonomických vied, aby ste sa dopracovali k jedinému možnému výsledku.

(pôvodný text)
Mimochodom, výsledkom by, ako to možno tušíte, bola korekcia na trhu, a aj keď by bola pre mnohých bolestná aspoň z finančného hľadiska, došlo by k prirodzenému výberu – životaschopné firmy by prežili a dinosaury by vyhynuli. Na ich mieste by zas vyrástli iné spoločnosti a cyklus skutočného rastu by sa opäť naštartoval. Ani les po ohni neostane spáleným územím naveky.

Od „Brexitu“ nenastal žiaden šok

(pôvodný text)
Ak tipujete lotérie, určite ste si všimli, že z času na čas má niektoré číslo poriadne dlhú pauzu. Napríklad nedávno v hre Loto 5 z 35 padol Jackpot v sume vyššej ako €100 000 (článok bol napísaný v auguste 2017), a v tomto žrebovaní bolo vyžrebované okrem iných aj číslo 11. To číslo nebolo predtým žrebované asi 6 mesiacov! Tipovali by ste číslo, ktoré malo takto dlhú pauzu? Čo vám na to hovorí racionálny rozum, a čo podvedomie?

(pôvodný text)
Ak investujete do zlata a drahých kovov vo všeobecnosti, staviate to práve do takéhoto scenára. Nepredpokladáte, že sa niečo zmení, ale ak nastane situácia, ktorú nikto neočakával, zisk v porovnaní s nákladmi môže byť enormný.

(doplnené v roku 2019)
Práve takéto šoky nevieme metódou Monte Carlo dokonale simulovať, no na druhej strane – Ak máme informácie o týchto šokoch z minulosti, v niektorej cenovej trajektórii sa pravdepodobne prejavia.

(pôvodný text)
„Šoky“ nie sú na dennom poriadku (odmyslime si čítanie bulváru a sledovanie relácii na väčšine televíznych kanálov) a preto ten, kto stavia na obrat o 180 stupňov, môže pre väčšinu obecenstva vyzerať ako blázon. Pôjdete totiž proti prúdu a to sa v dave nenosí.

(doplnené v roku 2019)
Táto myšlienka má aj iný záver ako len cena striebra. A síce ten, že zatiaľ sme nevideli, ako sa správajú kryptomeny (a teda predovšetkým Bitcoin) počas hospodárskej recesie.

(pôvodný text)
Čo môže priniesť šok, ktorý by postavil všetko na nohy? Vojna v Kórei? Vyhlásenie Ruska, že všetky svoje dolárové rezervy konvertuje čo najskôr na zlato? Že Čína potajomky nahromadila cez 20 000 metrických ton zlata? Isté je len to, že nič nie je isté. Šok prísť môže a rovnako nemusí prísť ani do piatich rokov. Status quo je tu nato, aby sa porušil. Vždy a všade dochádza k snahe elementov dosiahnuť rovnovážny stav, a skôr či neskôr je tento stav narušený javmi, ktorým súčasný stav prekáža. Po narušení situácie má opäť jav, objekt alebo objekty snahu navrátenia sa do rovnovážneho stavu. Niekdy sa vystriedajú dva rôzne rovnovážne stavy, t.j. nikdy nemáme istotu, že zajtrajšia „rovnováha“ bude ekvivalentná tej dnešnej.

(pôvodný text)
Stavať všetko na očakávaný šok nemá zmysel, to sa potom človek každé ráno po prebudení rozosmutní s vedomím, že ešte nenastal koniec sveta. No na druhej strane malá stávka po dlhom období marazmu nemusí dopadnúť zle. A to najmä vtedy, ak je riziko straty kapitálu spojené s prehrou relatívne nízke. Povedzme, že do zlata a striebra vložíte €100 000. Ak by obe komodity klesli na polovicu ceny, stále máte aktíva v hodnote €50 000. Tento scenár je pri dnešných cenách príliš nepravdepodobný. Ak ale dôjde ku korekcii a k býčiemu trhu na poli drahých kovov, môžete získať veľa.

(doplnené v roku 2019)
Budem sa opakovať: Metóda Monte Carlo nám poskytne aj možné vývoje cien v prípade recesie, pretože dáta, ktoré pre výpočet budúcich scenárov používame, pochádzajú aj z dávnejšieho obdobia (teda z obdobia recesií).

Celosvetová produkcia striebra pri súčasných cenách striebra a ropy musí takmer isto klesnúť

(pôvodný text)
Pár grafov pre ilustráciu:

(pôvodný text)
Nasledujúci graf zobrazuje celosvetovú produkciu striebra v rozmedzí rokov 2007 až 2016 (za rok 2016 sa jedná o predpoklad, no v roku 2017 došlo k zníženiu produkcie “veľkých hráčov”)

Produkcia striebra v minulosti

Zdroj: srsroccoreport.com; 28 August 2017

(doplnené v roku 2019)
Produkcia striebra môže (a bude) kolísať.

(pôvodný text)
Tento graf zas zobrazuje predpokladanú celosvetovú produkciu striebra vzhľadom ku klesajúcej produkcii ropy

Celosvetová produkcia striebra vzhľadom ku klesajúcej produkcii ropy

Zdroj: srsroccoreport.com; 28 August 2017

(doplnené v roku 2019)
Teraz by som graf vyššie nepublikoval. Pozerať sa na nejakých 7 či 8 rokov dopredu a očakávať presnosť odhadu pre tak dôležitú komoditu ako je ropa, je hlúpe.

(pôvodný text)
Tento graf zobrazuje priemernú výnosnosť vyťaženej horniny spoločnosti SilverCorp:

Výnosnosť horniny ťažby striebra spoločnosťou SilverCorp

Zdroj: silverdoctors.com; 28 August 2017

(pôvodný text)
Tento graf zobrazuje priemernú výnosnosť vyťaženej horniny spoločnosti Cannington:

Výnosnosť horniny ťažby striebra spoločnosťou Cannington

Zdroj: moneymetals.com; 28 August 2017

(pôvodný text)
Pri ťažbe platí, že na vyťaženie určitého množstva drahého kovu musíte vynaložiť menší kapitál, ako je zisk z predaja získaného kovu. Je jedno, či sa bavíme o zlate, striebre, alebo platine. Tento princíp platí rovnako aj pre meď, kobalt, urán, alebo zinok. V prípade, ak ťažobná spoločnosť nedokáže dlhodobo produkovať zisk, zbankrotuje (alebo je dotovaná).

(pôvodný text)
Je jasné, že v zemskej kôre je zatiaľ dostatok striebra a zlata, rovnako ako aj ropy. Ale klesajúca výnosnosť vyťaženej horniny musí tlačiť na ceny výsledného produktu. Rovnako platí, že nízka cena ropy neprospieva spoločnostiam, ktoré ropu ťažia. Tieto spoločnosti z dlhodobého hľadiska nemôžu fungovať spôsobom, kedy budú každoročne generovať stratu. A ak klesne produkcia ropy kvôli jej cene, ropy bude na trhoch menej. Nedostatok niečoho zas tlačí cenu hore. No ak stúpne cena ropy, automaticky stúpnu aj náklady na ťažbu drahých kovov (pretože narozdiel od tvorby kapitálu, ťažiť nevieme s pomocou „voľnej energie“).

(doplnené v roku 2019)
Rád by som sa opravil, pretože cena naozaj môže byť dotovaná. Nakoniec – Mali sme na Slovensku dlhé obdobie, ktoré sa bežne označuje ako „obdobie komunizmu“, kedy boli ceny zámerne korigované tak, aby sme tu mali zdanie cenovej stability. Takže – Spoločnosti môžu ťažiť so stratou, ak táto bude dotovaná. Príklad z bežného života je hromadná doprava. Tá je často stratová a je nutné ju dotovať z rozpočtu mesta, ale aj napriek tomu funguje, pretože jej kolaps by spôsobil väčšie problémy, ako spôsobuje jej dotovanie. Či je to takto v poriadku a či je to dlhodobo udržateľné, to nech ukáže budúcnosť.

(pôvodný text)
Výsledkom je teda vyššia cena striebra, no zákonite aj vyššia cena iných produktov, na tvorbe ktorých sa podieľa energia. Touto energiou je v súčasnosti predovšetkým ropa.

Cena medi vzrástla

(pôvodný text)
Ako je vidieť na /investicna-med , cenou medi vie trh ovplyvniť aj cenu striebra. Striebro sa totiž často ťaží ako vedľajší produkt pri ťažbe medi. Je zrejme každému jasné, že ak vie spoločnosť vyťažiť viac medi (pretože jej cena vzrástla), dokáže zároveň vyťažiť viac vedľajšieho produktu, ktorým je striebro a to bez ohľadu na tento vedľajší produkt. Tento poznatok ide priamo proti predpokladu rastu ceny striebra, ktorý je uvedený vyššie, a teda kvôli klesajúcej výnosnosti horniny a cene ropy. No cieľom tohto článku nie je vyfarbiť budúcnosť striebra doružova. Investori by mali mať obšírnejší rozhľad, ak chcú do niečoho vložiť prostriedky. Každý si ale musí uvedomiť, že cena medi nemôže narásť desaťnásobne bez vplyvu na trh ako celok.

Ak nastane korekcia, striebro môže utrpieť z hľadiska priemyselného použitia

(pôvodný text)
Ak sa pozrieme na nasledujúci graf, zistíme, že primárne využitie striebra je v priemysle:

Využitie striebra

Zdroj: bullionvault.com; 28 August 2017

(pôvodný text)
Vďaka tomu vieme, že v prípade korekcie na trhoch môže dopyt po striebre v priemysle spôsobiť pokles ceny striebra. Ak ale stúpne dopyt po striebre ako po monetárnom nástroji, rovnako ako sa to stalo v roku 2008, jeho cena nebude určovaná priemyslom.

Cena ropy je dlhodobo nízka, striebro a zlato koreluje s ropou viac, ako si mnohí myslia

(pôvodný text)
Nižšie je porovnanie cien ropy a zlata od roku 1940 do roku 2016:

Cena zlata a ropy

Zdroj: zerohedge.com; 28 August 2017

(pôvodný text)
Ako je uvedené už vyššie, cena ropy udáva minimálnu cenu drahých kovov, keďže nie je z dlhodobého hľadiska možné ťažiť pod náklady. Ak si vezmeme do úvahy zadĺženosť a mizériu ťažobných spoločností, tak v priebehu 5 až 15 rokov pravdepodobne dôjde k nárastu ceny ropy – to nie je myslené vzhľadom k USD, EUR, ale vzhľadom k bežným tovarom. T.j. ak dnes kúpime 1 chlieb za 1 liter nafty, v budúcnosti môže 1 chlieb stáť napr. 0,7 litra nafty. Nebude sa jednať o hyperinfláciu, no cca 42% nárast ceny vzhľadom k cene iného produktu je relatívne enormný vzostup.

(doplnené v roku 2019)
Dnes by som koreláciu medzi cenami ropy a drahých kovov neuvádzal. Netvrdím, že cena za uncu striebra alebo zlata nie je do istej miery odvodená od ceny za barel ropy, no ak minulosť koreláciu vykazovala, neznamená to, že v budúcnosti s ňou môžeme opäť počítať.

Otázky

(pôvodný text)
Nech si každý položí a zodpovie nasledovné otázky:

  • Komu by prospela korekcia v dnešnej dobe?
  • Koľko kapitálu bolo vytvoreného v posledných rokoch?
  • Ako dlho ostane cena ropy a energie nízka?
  • Aké negatíva so sebou prináša nákup striebra, ktoré sa v momentálnej dobe ťaží s minimálnym alebo žiadnym ziskom?
  • Môže prísť „šok“ do konca roku 2018? A ak áno, kto by z toho profitoval? Aké známe boli zdroje turbulencií v minulosti a koľko “analytikov” ich očakávalo?
  • Bude energetický sektor na celom svete dotovaný?
  • Môže sa objaviť technológia, ktorá bude vyžadovať neočakávané množstvá striebra?
  • Ľahko dostupné striebro a zlato sa vždy ťaží ako prvé, ako dostupné budú tieto drahé kovy o 15 rokov, aká bude výnosnosť horniny a koľko energie bude stáť ich vyťaženie?

Dodatok

(pôvodný text)
Vlastníctvo striebra nevytvára žiaden cash-flow. Kupujete buď kvôli zachovaniu hodnoty, alebo chcete predať so ziskom. Ak nakupujete akcie spoločností, cez dividendy sa môžete dopracovať k spomenutému „cash-flow“. Je ale otázne, čo a kedy sa oplatí nakupovať. Striebro a zlato sú dnes v tieni iných aktív. Z histórie vieme, že práve takéto obdobia boli vhodné na nákup.

(pôvodný text)
A ešte na zasmiatie

Cena za 1/2 unce striebra

Zdroj: coininvest.com; 28 August 2017

Cena za balíček 20 cigariet v Írsku

Zdroj: tesco.ie; 28 August 2017

Dodatok (2019)

Práve preto, že otázok môže byť mnoho a odpovedí ešte viac, použite metódu Monte Carlo na to, aby ste si nechali zobraziť možné scenáre vývoja cien aktív akými sú zlato, striebro, či iné.